Moja starká má skoro 90 rokov ... po prvý raz sme sa zhovárali o smrti, keď sa jej stal pred tromi rokmi úraz - zlomenina bedrového kĺbu. Asi viete, ako to vyzerá v tomto veku ... prognózy nie sú najlepšie. Hovorila mi: "Vyvalila som na doktora oči, keď mi povedal, že ma chce vidieť o nejaký čas bez  barlí" :-) :-) :-) Vtedy si to nevedela ani predstaviť.

.

Medzitým sme prekonali všeličo ... zlomenú chrbticu, neoperabilnú ... lekár ortopéd povedal: "Čo ju budeme trápiť v tomto veku ..." a ja som súhlasila ... Pomáhajú nám morfiové náplaste a láska. A to doslovne. Ak bol minulý rok veľmi zlý .. stará mama nám často padala ... tak tento rok pozerám ako puk :-) 

.

Má chvíľky, kedy príde na ňu slabosť ... a vtedy vidím, ako sadá na ňu Tieň ... Nerobím nič. Len ju držím za ruku, som s ňou a pri nej. S oddanosťou a vnútornou vrúcnou prosbou, aby jej život plynul bez utrpenia. A zvláštne ... ona vždy VIE. Ona vie, že k nej prúdi láska ... Vždy mi povie: "Dávaš mi energiu, však, Cicenka moja?"  ... Neviiem. Nemám ambíciu čokoľvek "robiť". Len s ňou som a prežívam k nej lásku. Pretože mi veľa dala  a zaslúži si cítiť ju späť.

.

Ke´d bola v nemocnici kvôli zlomenine, sníval sa jej sen. Snívalo sa jej, že sa plavila na breh, ktorý bol tmavý a nehostinný ... tam ju čakali jej zosnulí bratia a starší ju pozýval, aby vystúpila na breh ... vraj ju tam povodí ... a vraj to územie dobre pozná. 

Starká sa však vpriečala ... že sa jej tam nepáči a nechce tam byť ...

.

Aký výpovedný sen, však? Jasná voľba pre život :-)

.

Moja starká žije veľmi rada. Stále ju baví čítať, lúštiť krížovky, čo - to porobiť, byť užitočná .. Dnes je na tom tak, že si občas zabudne barlu a drobnými krokmi "lieta po byte" .-))))

.

Po prvý raz som jej dala knihu o smrti práve v tie dni, kedy sa jej sníval sen s bratmi. Ponúkla som jej ju. Nevnucovala.

Viem, že sa bojí smrti. a viem aj, že raz jej odchod uľahčí práve to, ak sa toho strachu zbaví.

Tak sa s ňou zhováram vždy, ke´d sa jej chce a je otvorená.

Prvú knihu, ktorú som jej dala čítať, bola od Jana van Helsinga: "Kdo se bojí smrti" (odporúčam český preklad). Veľmi , naozaj veľmi som rada, že si ju vzala a naozaj čítala!!! A zaujala ju! 

V tom čase sme mali niekoľko rozhovorov a pýtala som sa jej, čo ich učili v kostole o smrti. "Nič", povedala ... Hovorí sa tam o Večnosti, ale zdá sa, že kázne nie vždy dokážu prísť až do hĺbky vnútra ľudí ... alebo tú hĺbku do vnútra nepustia, kým sa ich netýka ...

.

Nedávno sme sa znova zhovárali o smrti. Vždy je veľmi zronená, keď sa dozvie o úmrtí niekoho z rovesníkov. Osamieva a s tým osamievaním odvieva jej svet do zabudnutia ...  ako piesok v púšti ... 

Raz, ke´d bola opät trochu smutná, som jej ponúkla ďalšiu knižku - "100 odpovedí z duchovného sveta". Veľmi som jej chcela sprostredkovať, že sa nemusí báť ... že Život stále pokračuje ... len inak.

Položila osm jej knižku na nočný stolík .. a večer mi už s ňou mávala .-))))))) A odvtedy ju s knižkou každý deň vidím a "hlási mi" :-)))) že je zaujímavá ...

A tak sa potichu teším ... lebo NIKDY NIE JE NESKORO NA POZNANIA.

NIKDY NIE JE NESKOR ZBAVIŤ SA STRACHU.

Vždy je čas dobrať sa poznaní ... a začať chápať, že kolobeh života a smrti je kolobeh zrodu a zániku ... a zmeny foriem!

Odchádzalo by sa nám ľahšie ... a i odchody blízkych by sa nám znášali ľahšie ...

,

Znova a znova zopakujem: každý odchod z tohto fyzického tela a sveta je novou premiérou, kde sa nám testujú poznania a ich prežívanie. Nejde o to, byť hrdina. Sme ľudia, preto si prežívame smútok zo straty ... a to je proces. a potrebujeme ho prejsť a dovoliť si ho. Toľko, koľko potrebujeme. No ostať otvorení ... a pripomínať si kolobeh  zrodu a zániku ... a už spomínanú Večnosť, ktorá NIE JE frázou!

Ak ostaneme otvorení, môžeme pocítiť dotyk vedomia tých, ktorí odišli.

V mojej poradenskej praxi sa doposiaľ VŽDY v príbehoch smútiacich objavil moment, kedy mohli pocítiť spojenie s odíduvším blízkym človekom. Len si to občas neuvedomili ... alebo nerozkódovali "sen" či zážitok správne ... A potom, ke´d sme prerámcovali skúsenosť, sa im veľmi uľavilo ...

.

Je to dôležitá téma - pochopiť zmenu formy našich tiel ... našich vyjadrení v hmote ... opúšťať strach zo zomierania ... Odchádzanie môže byť vedomé ... a vedomé je INÉ. Proste iné.

Viem, Nie každý má tú možnosť. Áno. Držme sa však toho, čo možné je pre každého z nás osobne.

S pokorou. Zvedavosťou. Vďakou za možnosť byť TU.

Tak potichu ďakujem.

.

Fotografia: zdroj internet, autor neznámy