Ako nebojovať s dieťaťom, a už vôbec nie s puberťákom

alebo

"Som slobodný mustang!!!" 


Kúpila som v lete synovi (14 rokov) "svegerské" tričko - rozumej: frajerské.
Na tričku bol vpredu malý obdĺžnik a na ňom slovko "f.ck". Syn ho veľmi chcel, dizajnovo vyzeralo skvele, kvalitná látka ... a mne vôbec nedošlo, že keby išlo o vulgarizmus v slovenčine, určite by som mu ho nekúpila.


Nuž, hoďte po mne kameňom, ak chcete. Prosto mi to nedošlo.


Syn sa tešil, ako si ho oblečie do školy v prvý školslký deň.

Ešte stále mi nedošlo 


Prišiel zo školy a hlásil:
- Mno, tak učka mi ho hneď zatrhla! Takže čo??? Takže ZAJTRA SI HO OBLEČIEM!!!


No pááánafera ... musela som sa smiať sama sebe, akú výukovú lekciu som si pripravila 


Nič som mu nezakázala.
Nezvýšila som hlas.
Nič som mu neprikázala.
Jediné, čo som urobila, boli dve veci:
Ako nebojovať s dieťaťom


Prejavila som mu empatiu a zároveň som mu ukázala danú situáciu z pohľadu učiteľky.


Povedala som mu:
- Chápem, že sa ti to tričko páči ... je fakt pekné ... a také rebelské  a ty si teraz rebel, však? Potrebuješ sa občas vyjadriť aj vulgarizmom, aby bolo jasné, ako silno niečo myslíš ... 


Na čo syn vyhlásil:
- Som slobodný mustang a nikto ma nebude obmedzovať!!!!


Keby ste ho videli v tej chvíli!

Ešte teraz, keď píšem tú vetu, mám slzy v očiach.
Spomenula som si totiž, aká som bola ja neslobodná, keď som bola v jeho veku.
Koľko strachov som mala.
Ako som sa neodvážila rebelovať, tak veľmi som sa bála.
Až som sa ani neprejavila, že existujem.


Slobodymilovnosť môjho decka, ten jeho svit v očiach, tá frekvencia energie, ktorú som zachytila ... bolo to TAK silné!
Tak veľmi som cítila, že chcem, aby mohol byť slobodným mustangom, skáčúcim delfínom, aby mohol lietať, mať roztiahnuté krídla, oheň v krvi, vášeň v očiach!!!


A zároveň som chápala, že toto je presne bod, kedy je citlivá hranica dvoch svetov, ktoré sa potrebujú rešpektovať: tvoriaca sa a rastúca potreba slobody a vymedzovania sa dieťaťa, dospievajúceho dieťaťa ... a pravidlá školy, alebo aj iného sveta, mikrovesmíru, ktoré potrebujú spolu spolupracovať a spolužiť.


Takže ten druhý krok bol: ukázať zákulisie učiteľkinho postoja ... dať mu nalhliadnuť do jej topánok ... do jej kože:


- Vieš, Andy, pani učiteľka nemá inú možnosť. Z titulu svojej profesie ... z titulu školského poriadku ... pravidiel školy. 
Keď si vezmeš školský poriadok, myslím, že tam je aj uvedený zákaz akýchkoľvek nevhodných nápisov na odevoch ... Vieš, ona ani nemôže konať inak. Vieš si predstaviť, že by ste hromadne chodili s vulgarizmami na hrudi či chrbte? Potom by mohli rovnako vznikať nároky na nápisy podnecujúce nenávisť, násilie, atď. ... ja chápem, ako to ty máš a preto nemám strach ... chápem, že u teba tento vulgarizmus je len znakom tvojej mužskej výbojnosti, nie agresivity ... no u niekoho iného môže vzbudzovať agresivitu ... však vieš ... slovo tvorí ...


Počúval ma. A bol schopný počúvať ma, lebo som mu nič nevyčítala, nezakazovala, v mojom hlase nebola agresivita Bola to inak celkom vtipná situácia
Tým, že som zohľadnila jeho postoj, bol v pokoji, vedel, že ho chápem, preto nepotreboval vzoprieť sa a bol schopný vnímať aj uhol pohľadu inej strany.


Napokon zadrel:
- Aj tak si ho zajtra oblečiem!


Nechala som to tak. 
Keď netlačíme a necháme tomu druhému čas na strávenie nejakej novej situácie či informácie, ponecháme mu slobodný priestor, kde môže urobiť 

SVOJE VLASTNÉ ROZHODNUTIE!


A o to ide.
Čo by som mala z toho, použiť svoju domnelú a dočasnú "moc" rodiča a zakázala mu tričko do školy? 
Čo by som mala z toho, keby som ho lámala? Chcela ho ovládať?

Rodičia mi často hovoria: "Chcem aby ma poslúchal!"
A ja im na to hovorím: "Tak si kúpte psa! V tomto vám nepomôžem".


Dieťa nemá poslúchať ...
Dieťa sprevádzame ... a ono potrebuje rozumieť, aby sa mohlo rozhodovať správne v priestore slobody, no s bezpečnými hranicami. Tak sa učí.


Koľko dospelých ku mne príde na konzultáciu s tým, že sa boja urobiť chybu v rozhodnutí! Pretože ako deti sa nesmeli pomýliť. Boli posudzovaní a kritizovaní ... mali byť dokonalí ... namiesto toho, aby mohli spoznávať svet ... ako funguje ... aby sa mohli mýliť, aby mohli robiť rozhodnutia a potom ich zasa slobodne zmeniť ...


Ak chcete, aby dieťa poslúchalo, slepo, bezvýhradne ... naučíte ho byť ovcou, ktorá nemá svoj názor, postoj, nerozumie sebe, nevie, kam ide, prestane mať k sebe úctu, spojenie so sebou ... má veľa strachov ... lebo presne toto ste ho naučili. Nemá byť samé sebou.

Svojbytné.
Jedinečné.
Vedomé si seba ... ale aj iných...


Už malé dieťa je zjavné svojou jedinečnosťou ... Vidíte ju?
Všímate si ju?
Prečo by si nemohlo vyberať oblečenie, ak to tak cíti?
Prečo by nemohlo povedať, že niečo nechce robiť? Jesť?
Prečo ho natvrdo a neúctivo vytrhávame z činností, ktoré sú v danej sekunde pre neho najdôležitejšie na svete ... a potom sa čudujeme jeho zúfalej reakcii?


Toto všetko sú upozornenia, že dieťa nevnímame ako svojbytnú bytosť, hodnú úcty a lásky.


Najvyšší čas 


Našťastie je dosť milujúcich rodičov, ktorí prichádzajú, lebo potrebujú porozumieť sebe, svojmu vnútornému dieťaťu a následne svojmu potomkovi. 


Chvála vedomiu 

No a s nami to dopadlo bezkonfliktne 
Ja som to viac neriešila a syn si odvtedy tričko do školy neobliekol 


A pani učiteľke treba pripísať ku cti, že mi na rodičku nič nespomenula 


Súvisiace témy:

"Vnútorné dieťa: transformácia zranení a tieňov": seminár kvantovej transformácie,
19.-20.5.2018, Pezinok

"Dieťa: moje zrkadlo" - seminár kvantovej transformácie,
20. - 21.10.2018, Zvolen
10. - 11.3.2018, Bratislava
  2. - 3.6. 2018, Pezinok

(c): Uvedený text je možné šíriť v neskrátenej podobe len s uvedením plného mena autora a odkazu na stránku na nekomerčné účely. 

inPage - webové stránky s AI, doménawebhosting